Ako si navrhnúť vlastnú koženú tašku na mieru
Po pár rokoch vytrvalého (často vytrvalostného) šitia pre zákazníkov som si konečne našiel čas aj sám pre seba. Kožená taška cez rameno mi chýbala už dlho. Vlastne, jednu som si spravil ešte v roku 2013, ale to bolo len tak “na skúšku”.
Teraz prišiel čas, kedy som si v priebehu používania starej brašny spravil malý zoznam funkčných požiadaviek a brašnu som si ušil presne podľa nich.
Porovnanie starej a novej
Ako to bolo s mojou starou
Moju starú brašnu mám stále veľmi rád, ale podpísalo sa na nej, že som si ju spravil doslova naslepo. Neuvažoval som veľa o tom, aké by boli vhodné rozmery, tvar, ani funkčný dizajn brašny. Skrátka som si niečo len tak nakreslil, poukladal som vedľa seba posledné kúsky kože, a dal som sa do výroby. Bolo to v kúte izby v bratislavskom byte, kde som vtedy býval a s prácou s kožou som sa len zoznamoval vrámci voľnočasových aktivít.
Super tajná priehradka nemusí byť vždy super
Moja taška sa ľuďom celkom páčila, a páčila sa aj mne. Zo začiatku som vnímal jedinú nevýhodu, že sa mi do nej nezmestilo pár vecí, ktoré som so sebou nosil najčastejšie. Napríklad puzdro na okuliare. Vo vnútri bola totiž rozdelená na dve polovice akousi “tajnou priehradkou”. Znie to záhadne, ale nepoužívalo sa to dobre. Vrecko bolo príliš úzke na to, aby ruka vo vnútri dokázala niečo uchopiť. Takže som tam nakoniec nenosil ukryté nič.
Zle sa to z tade vyberalo
Dve časti, ktoré od seba táto priehradka oddeľovala, boli samé o sebe tiež príliš úzke. Bolo síce fajn mať oddelený napríklad mobil a peňaženku od kľúčov a vreckoviek, ale, ako som už písal, napríklad tam nevošlo pevné puzdro na okuliare. Respektíve vošlo, ale okrem neho už potom prakticky nič iné.
Nevyužitý potenciál
Rýchlo som tiež zistil, že brašna nepoňala ani úradnú obálku formátu A5. Takže cestou na poštu som musel mať obálku pekne v ruke, akoby som brašnu ani nemal. Mám rád ľahké, dvoj-troj-hodinové prechádzky. To je taký ten typ precházdky, na ktorý si nepotrebujete brať so sebou batoh so stravou na celý deň, ale nejdete ani bez vody alebo čaju, prípadne Kávenky. Do brašny som nasilu vtlačil maximálne tie najmenšie, 3dcl fľašky. Prípadne pollitrovú, ale bolo z nej treba trochu odpiť a trochu ju pomačkať.
Obálka nevošla
Analýza nedostatkov nie je len “frflanie”
Prečo toľko kritiky na moju vlastnú tašku? Chcem vám ukázať, ako môžete (a mali by ste) postupovať, keď si budete chcieť dať u mňa vyrobiť tašku na mieru aj vy. Lebo ako prvé sa budem pýtať, aké požiadavky má vaša kožená taška cez rameno spĺňať. Odpoveď typu: “Euhmm… no taká… obyčajná… nejaká… nie moc veľká…” je síce najčastejšia, ale úplne nevhodná. Dobré je sa zamyslieť práve nad tou taškou, ktorú ste používali doteraz, a čo vám na nej chýba/prekáža.
Puzdro nevošlo
Kožená taška cez rameno č. 2
Takto, rokmi, sa zbierali moje požiadavky, ktoré som si zosumarizoval:
1. Obálka A5
Do vnútra sa musí bez pokrčenia zmestiť úradná obálka s rozmermi 16,5 x 23 cm. Vnútro brašny preto musí mať rozmery cca 18x25cm.
Presne na obálku
2. Oddelený mobil a vreckovky.
Či sa nám to páči, alebo nie, žijeme v dobe, kedy sa smarfón stáva hlavným komunikačným nástrojom. U mnohých z nás (u mňa určite) nahradil nie len pevnú linku, ale aj fotoaparát, zápisník na poznámky, hodinky a tak ďalej. U mňa je to navyše základný pracovný nástroj – väčšinu svojho pracovného času totiž nešijem, ale komunikujem so zákazníkmi cez internet. Maily, rýchle fotky z výroby, správy na facebooku, posielanie fotiek atď.
Mobil po ruke
Pionieri vs internety
Nie je to závislosť, je to skrátka iná doba. Tak, ako moja generácia nechápe prvomájové pochody, spartakiádu, iskričky a pionierky, tak generácia pred nami nechápe smartfóny inak, než závislosť. Áno, naši rodičia pásli kravy, alebo sa hrávali vonku na sídlisku medzi kamošmi, ale kto z nich dnes decká pustí von na sídlisko? V kontakte s kamošmi tak môžu byť len cez mobily, ale to je na dlhšiu debatu.
Mobily sú tu a buď ich odmietneme, prepadneme im, alebo ich využijeme. Ja sa ich snažím využívať. Smarfón beriem do ruky nespočetne veľa krát za deň a zakaždým otvárať a zatvárať brašnu mi už príde nepraktické. Vrecko na mobil som preto chcel mať hneď po ruke bez toho, aby z neho mobil mohol vypadnúť.
Puzdro na vreckovky
Vreckovky bokom
Podobne sú na tom vreckovky. Tie síce neberiem do rúk denne v priemere 130 krát, ako mobil (údaje zo systému), ale (väčšinou) ak ich potrebujem, tak preto, lebo mám špinavé ruky. Tak, keď ich už bude treba, nech nezabrýzgam celú brašnu, prípadne v nej nachádzajúcu sa úradnú obálku…
3. Zapínanie na pracku.
Zdĺhavosť otvárania pracky oproti aktovkovému zámku je čistý mýtus. Rozdiel medzi jednou a dvoma sekundami nehrá rolu.
Okrem iného, aj iniciály
Zaujímavejšie je, že na to treba mať nájdený ten správny ťah, alebo použiť obe ruky a brašnu si pevne pridržať. To prvé chce čas, ale dá sa to naučiť. To druhé vás včas upozorní aj na toho najskúsenejšieho vreckára v autobuse alebo v rade pri prepážke. Pracka skrátka zlodeja odradí, ak aj nie, tak ho aspoň včas prezradí.
4. Priestor na manipuláciu
Brašna musí mať priestor vo vnútri dosť veľký na to, aby sa tam zmestila ruka aj päsť s uchopeným predmetom. Do starej tašky som síce ruku dal bez problémov, ale úchop neprichádzal do úvahy, zavretá päsť s mobilom alebo s mincovníkom sa skrátka vo vnútri zasekla “jako v pasti na mývaly”. Čo som chcel z brašny vybrať, som musel jemne chytiť medzi vystreté prsty. Mission impossilble dennodenne. Kožená taška cez rameno také veci musí zvládať bez problémov.
Pollitrová termoska presne na tú výšku
Druhá požiadavka na vnútorný priestor bola, aby do brašny vošla malá, pollitrová, termoska s čajom. Jej výška je necelých 24cm, hrúbka asi osem centimetrov.
Nakoniec som vychádzal z veľkosti mobilu
Hrúbka vnútorného priestoru nakoniec vychádzala z veľkosti vonkajšieho puzdra na mobil – muselo sa zmestiť medzi stehy na bočnej strane brašny. Vychádzal som preto z veľkosti môjho aktuálneho mobilu (väčší používať neplánujem), od ktorého sa odrazila veľkosť puzdra, a až od toho šírka bočnej steny. Splnili sa tak všetky požiadavky na vnútorný priestor, ktorý napokon vyšiel na ŠxVxH cca 17x10,5x24,5 cm.
5. Zdobenie.
Vlčí chodník
Moja kožená taška cez rameno samozrejme nemôže ostať bez zdobenia. Nie že by som si potrpel na nejaké čisto estetické záležitosti. Beriem to skôr ako reklamu. Iniciály P.G.B. sú základná povinnosť, niečo, čo si človek zapamätá, aj keď brašnu zbadá len na chvíľu v autobuse a doma si to “vygúgli”. Potom nejaké motívy s raznicami, v predu aj v zadu, to skôr na také “ukázanie”. Keby sa niekto spýtal, nech vidí možnosti.
Koala, moje najmilšie animované zvieratko
Koala Nigel z Divočiny
Koala a roky, to je trochu osobné. Najzábavnejší slovenský dabing podľa mňa dostal animovaný film Divočina. Koala Najdžl je môj favorit, tak som si ho dal aj na brašnu. S rokmi to také jednoduché nie je. Ten prvý je rokom môjho narodenia.
Roky, čo majú význam
V tom druhom som sa začal svojej obyčajnej záľube v práci s kožou venovať aktívne z iného dôvodu. A síce, tréning jemnej motoriky po mozgovej mŕtvici. Vďaka mojej Erike, (vtedajším) kolegom v rádiu, a práci s kožou to vraj dnes takmer nepoznať. Takmer nikto z mojich zákazníkov to netuší, no kúpou mojich výrobkov mi dávate s prácou ešte niečo veľmi, veľmi dôležité, a patrí vám za to moja úprimná vďaka.
Puzdro na mobil s rokmi. Otvor pre jednoduché vyberanie mobilu.
Sú to teda dva roky, ktoré v mojom živote niečo znamenajú a povedal som si, že moja osobná kožená taška cez rameno bude oba niesť.
Praktická kožená taška cez rameno nemusí byť obrovská
Malý rozdiel na pravítku – obrovský pri úžitku
Ani nemotorná. Na moje prekvapenie, rozmery starej a novej sa líšia len v pár centimetroch. Sám som sa obával, že to bude obluda. Keď som si definitívne premyslel, ako bude taška vyzerať, dal som si to na papier a rozmery som podľa pravítka skúšal prirovnať k starej taške. Bol som milo prekvapený, že nová taška nebude väčšia od starej o toľko, koľko som si pôvodne myslel.
No a takto som si ju teda navrhol
Na záver tohoto článku vám ponúkam ešte pár fotiek. Táto kožená taška cez rameno je takisto, ako moje ostatné výrobky, šitá samozrejme ručne, pomocou ľanovej dratvy, farbená ekologickými farbami na vodnej báze, a bola na ňu použitá koža zo slovenkých koželužien. Vonkajšia hovädzia, aj ovčia koža použitá na výstelku. Po skončení jej životnosti, teda o takých 40-50 rokov, bude koža stále len biologický materiál, s ktorým sa príroda vyrovná, kovy sa bez väčších problémov zrecyklujú.
[Modula id=’7′]
Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem za váš čas. Ak vás prestane baviť každý druhý rok riešiť rozpadnutú tašku, inšpirujte sa týmto článkom a nechajte si pre seba vyrobiť presne takú, akú potrebujete. Poriadna poctivá kožená taška cez rameno vám určite vydrží oveľa viac a pri troche zodpovednosti a občasnom olejovaní ju zdedia po vás aj vaše vnúčatá. No a ja? Mne bude cťou pre vás takú vyrobiť.
V tomto videu si pozrite postup pri výrobe koženej brašny, ktorú používam, keď potrebujem prenášať notebook alebo dokumenty.
Ak vás osloví dizajn a štýl mojej práce,
tašku (aj iné veci z tohoto webu) objednáte na vyroba zavináš koženéopasky.sk.
Ešte raz, vďaka za pozornosť.
S pozdravom P.G.Biely